Október– mesiac svätého ruženca
október

Októbrové pobožnosti budú začínať:...

Erb farnosti

Heraldický...

Modlitba za blahorečenie Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka

Všemohúci Bože,
vyvolil si si svojho služobníka Jána Vojtaššáka, aby trpel na Tvoju slávu a pre dobro Cirkvi.
Väznený, ponižovaný, opľuvaný, zosmiešňovaný a prinútený vykonávať najposlednejšie práce, niesol tento údel v hlbokej pokore. Za hranicami Slovenska prijal z Tvojich rúk kalich utrpenia.
Na pohľad nič nezostalo na ňom z dôstojnosti veľkňaza Cirkvi, podobne ako z Ježiša Krista, keď ho viedli na Kalváriu, však v jeho vnútri si žiaril Ty sám, Bože.
Prosíme Ťa, Večný Bože, osláv svojho služobníka Jána, aby sme si ho uctievali na oltároch celej Cirkvi.
Za jeho blahorečenie Ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána.
Amen.

O Jánovi Vojtaššákovi

Ján Vojtaššák sa narodil v rodine Antona Vojtaššáka a Márie, rodenej Klimčíkovej, 14. novembra 1877 ako siedme z jedenástich detí. Ján bol už od detstva vychovávaný v katolíckej viere. V rodine jeho rodičov bola hlboko zakorenená viera a nábožnosť. Rodinná kresťanská výchova vštepovala do jeho srdca zbožnosť, pracovitosť, úctu k životu i k ľuďom.

Pri štúdiu v spišskokapitulskom seminári predstavení hodnotili zvlášť jeho hlbokú zbožnosť, pokoru, dobrotu, zápal, s akým pracoval na svojom sebazdokonaľovaní, plní vnútornej disciplíny.

Kňazské svätenie prijal 1. júla 1901. Svoju prvú sv. omšu slávil vo svojom rodisku v Zákamennom 7. júla 1901. Ako prvé kaplánske miesto dostal Hornú Zubricu, kde si s veľkým oduševnením plnil svoje kňazské poslanie, venoval sa dospelým, starým, chorým ale aj deťom.

Ján Vojtaššák vystriedal viaceré farnosti. Mal dobré meno medzi kňazmi, dňa 13. novembra 1920 bol v tajnom konzistóriu v Ríme vymenovaný za spišského biskupa. Jeho životná dráha spišského biskupa bola plná útrap i nebezpečenstiev. Ján po svojej vysviacke zaujal v katedrálnom chráme svätého Martina svoj biskupský stolec a začal požehnane spravovať Spišskú diecézu.

Biskup Ján bol hlboko vnútorne presvedčený, že úcta preukazovaná Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej je základom a prameňom každého úsilia o duchovné povznesenie a obnovu viery i mravov v pospolitom ľude. 

15. septembra 1950 večer biskupa Jána Vojtaššáka štátna bezpečnosť zatkla pod zámienkou jeho účasti na schôdzi kňazov v Trenčíne. 16. septembra 1950 ho dopravili do väzenia v pražskej Ruzyni. Začal sa pripravovať proces s „vlastizradnými“ biskupmi - Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Petrom Pavlom Gojdičom. 
Biskupi boli obvinení z úkladov proti republike, velezrady, vojnovej zrady a vyzvedačstva. Zverské metódy, vynútené odpovede, ostré výsluchy spôsobili, že napokon biskupi podľahli psychickému tlaku i fyzickému násiliu. 
10. - 15. januára 1951 sa konal súd v Bratislave. Biskup Ján Vojtaššák bol odsúdený na 24 rokov odňatia slobody, stratu občianskych práv, zhabanie majetku a pol milióna korún pokuty. Prešiel tortúrou väzníc vo Valdiciach, Leopoldove a v Ilave. 
14. júna 1956 mu prerušili trest a určili pobyt v Děčíne v Charitnom domove. Prerušenie výkonu trestu mal zrušené v apríli 1957. Opäť bol pol roka vyšetrovaný v Žiline, kde boli viacerí kňazi zo Spišskej diecézy súdení pre „rozvracanie základov ľudovodemokratického zriadenia“. Biskupa Jána Vojtaššáka opäť čakali ďalšie zastávky jeho „krížovej cesty“: väznice v Ilave, vo Valdiciach, na Pankráci v Prahe. 

5. októbra 1963 bol podmienečne prepustený na slobodu, vrátil sa na Slovensko, ale len tri týždne mohol ostať v Oravskej Lesnej u svojho synovca Tomáša Vojtaššáka na fare. 

Opäť bol prinútený odísť do Charitného domova v Senohraboch pri Prahe, kde ochorel. Prevezený bol do nemocnice v Říčanoch pri Prahe, kde 4. augusta 1965 zomrel. Stalo sa tak v 88. roku jeho života, v 64. roku jeho kňazstva a v 44. roku jeho biskupskej služby. 
Pochovaný bol 7. augusta 1965 v rodnej obci Zákamenné. 

Hrob Božieho sluhu Jána v Zákamennom sa v čase prenasledovania veriacich totalitným režimom stal pútnickým miestom. Prichádzali k nemu jednotlivci i skupiny z celého Slovenska, aby mu vzdali úctu za hrdinstvo a utrpenie, ktoré znášal pre vernosť Cirkvi, a aby si od neho vyprosovali rôzne milosti, lebo mnohí sú presvedčení, že je už v nebi a oroduje za nás. Tento hrob nikdy nezostával bez živých kvetov, čo svedčí o mimoriadnej úcte, akú požíval medzi ľuďmi i svojimi rodákmi v Zákamennom. 

Podnet k začatiu procesu blahorečenia biskupa Jána Vojtaššáka dal Svätý Otec Ján Pavol II. pri svojej druhej návšteve Slovenska v roku 1995. O biskupovi Pavlovi Gojdičovi a Jánovi Vojtaššákovi vtedy na Levočskej hore povedal: „Dnes si zasluhujú, aby sa konal cirkevný proces ich blahorečenia, pretože vydali svedectvo o vernej službe Cirkvi na Slovensku.“ 
Na základe tejto výzvy spišský diecézny biskup František Tondra menoval v máji 1996 komisiu, ktorá mala za úlohu zozbierať materiály a pripraviť dokumenty pre druhú fázu, ktorá prebieha v Ríme. 
31. októbra 2001 sa na diecéznej úrovni ukončil proces blahorečenia Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka. Zozbierali sa svedectvá, na základe ktorých by ho mohla Cirkev postaviť na oltár a predstaviť ako vzor kresťanskej svätosti a orodovníka pre veriacich našich čias. V novembri 2001 beatifikačný spis odovzdal spišský diecézny biskup František Tondra na Kongregáciu v Ríme. 
Od začiatku procesu blahorečenia biskupovi Jánovi Vojtaššákovi prislúcha titul „Boží sluha“. 
Proces blahorečenia Božieho sluhu, biskupa Jána Vojtaššáka, sprevádzajú úpenlivé modlitby veriacich po celej diecéze i na celom Slovensku za jeho blahorečenie. Vyhlásenie niekoho za blahoslaveného alebo svätého v duchu viery treba považovať za veľký dar od Boha a zvláštnu milosť, ktorú si treba vyprosiť. 

V roku 2015 nás pán biskup Sečka prosí o ďalšie modlitby za blahorečenie otca biskupa Jána Vojtaššáka. Aj po 19 rokoch sa v kauze blahorečenia Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka pokračuje!.

„Prosíme ťa, večný Bože, osláv svojho služobníka Jána, aby sme si ho uctievali na oltároch celej Cirkvi.“

National CPR Association