Čo znamená sviatok Premenenia Pána?

Ježiš svoje posolstvo nezjavuje len slovami, ale tiež skrze znamenia. Udalosť Premenenia Pána je postavená ako protiváha k predpovediam o Ježišovom utrpení. Pán zjavil, že nie je len trpiaci alebo len oslavovaný. Je trpiaci, ukrižovaný, ale zároveň ten, ktorý premohol zánik a vstal z mŕtvych. Udalosť premenenia Pána sa tak stáva svetlom pre okamihy, kedy i my putujeme temnotami života. Udalosť premenenia Pána je zároveň prísľubom i nášho premenenia a naplnenia.

Kristus nás premieňa

Keď slávime sviatok Premenenia Pána, oslavujeme súčasne očakávanie vlastného premenenia. Kristus totiž prechádza ľudskou bytosťou a dáva jej svoje vlastné rysy. Premieňa v nás všetko: to dobré i to zlé.

Každý z nás ma v sebe mnoho otvorených rán

Každý muž a každá žena má v sebe mnoho otvorených rán spôsobených neúspechmi, ponižovaním a zlým svedomím. Tieto rany sa možno otvárajú  práve v okamihu, kedy by sme potrebovali nekonečné porozumenie. Nikto nám ale nie je nablízku. Máme snáď nad týmito ranami vzdychať? Takto by sa stali naším súžením, agresívnou silou proti nám i proti iným – obvykle proti tým najbližším. Ak nimi ale Kristus pramení, stanú sa silovým poľom, zdrojom tvorivej sily, z ktorej pramenia schopnosti ku spoločenstvu, k priateľstvu a porozumení.

Ako je premena nášho života možná?

Každý z nás má svoju originálnu povahu. Boh nechce meniť náš charakter. Chce len premeniť negatívne sklony našej povahy na pozitívne. Chce naše hriešne postoje zmeniť na užitočné. Keď totiž skutočne nasledujeme Ježiša a stretávame sa s ním, vždy v nás dochádza k premene.


Z časopisu POKOJ A DOBRO

Premenenie Pána - Odpustová slávnosť vo farnosti

Premenenie Pána patrí k najdôležitejším udalostiam v živote Ježiša Krista tu na zemi. Sv. Matúš píše: O šesť dní (šesť dní po Petrovom vyznaní, že Ježiš je Mesiáš, a po prvej predpovedi utrpenia) vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrah do samoty. Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo. Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním.

Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli. No pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: „Vstaňte a nebojte sa!“ A keď zdvihli oči, nevideli nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, Ježiš im prikázal: „Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.“ (Mt 17, 1-8)

Kde sa stala táto udalosť, nevieme. Tradícia hovorí, že to bolo na vrchu Tábor, ktorý sa týči priamo v srdci Galiley uprostred nížinatej krajiny. Stalo sa to zrejme v druhom roku Pánovho účinkovania medzi židovskými sviatkami Veľkej noci (alebo Turícami) a Sviatkami stánkov (por. Jn 5-7). Vrch Tábor bol zrejme veľmi vhodný na nerušenú meditáciu spojenie s Bohom. Tak ako kedysi Daniela ohromil zjav Božej slávy (Dan 10,6), tak aj apoštoli boli vo vytržení, Peter vyjadril túžbu zostať v takejto sláve, keď nevedomky hovorí: „Postavme tu tri stánky“. Spolu s Ježišom sa pri jeho premenení zjavili aj dve najväčšie postavy Starého zákona – Mojžiš a Eliáš. Symbolizujú celé Božie zjavenie v Starom zákone, ktoré sa teraz napĺňa a vrcholí v samotnom Ježišovi. Sám Boh Otec potvrdzuje tieto veci hlasom z neba: „Toto je môj milovaný Syn…“ Vtedy traja apoštoli padajú na zem, plní strachu a bázne pred Bohom. No Ježiš hovorí: „Nebojte sa!“ Zakázal im hovoriť o tomto videní až do svojho zmŕtvychvstania. Traja apoštoli sa stali tak svedkami jeho slávy, ktorá ho čakala po diele vykúpenia. Nechcel však vopred pobúriť ešte viac svojich nepriateľov a takisto nechcel, aby sa traja apoštoli vyvyšovali nad iných. Až po vzkriesení mohli o týchto udalostiach porozprávať ostatným.

Sviatok Premenenia Pána sa slávil v rôznych termínoch, pápež Kalixt III. v roku 1456 nariadil sláviť ho 6. augusta. Mohamedánski Turci vtedy ničili kresťanské krajiny a pápež chcel aj touto slávnosťou pozdvihnúť srdcia ľudí k Bohu a vyprosovať pomoc. Pre všetkých je pripomienkou slávy Ježiša Krista a povzbudením očakávať nebeskú slávu, ktorú nám pripravil v nebi. Okrem 6. augusta si v liturgii pripomíname Premenenie Pána na Druhú pôstnu nedeľu, keď sa číta evanjelium o premenení.


Zdroj:
http://sestrysvkriza.sk/

National CPR Association